V druhom ročníku na hodinách občianskej náuky sme sa venovali významnej historickej udalosti a to 17. novembru, teda Dňu boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodnému dňu študentstva.
Našou úlohou bolo pripraviť si referát, esej, báseň alebo prezentáciu, čo nám umožnilo spracovať nielen historické fakty, ale aj prehĺbiť pochopenie udalostí a ich dopad na dnešnú spoločnosť. Mali sme možnosť vyjadriť vlastný názor a diskutovať o hodnotách, ktoré 17. november predstavuje.
Zhodli sme sa, že sloboda, demokracia a právo na vyjadrenie svojho názoru nie sú samozrejmosťou, ale hodnotami, ktoré boli vybojované s odvahou a často za cenu veľkého rizika. Vďaka projektovému vyučovanie sme prepojili minulosť s prítomnosťou, naučili sme sa diskutovať, zdieľať názory a lepšie pochopiť, že 17. november nie je len dátum. Uvedomili sme si, ako veľmi sa súčasný život líši od toho, čo zažívali študenti a občania v minulosti, keď museli bojovať za základné ľudské práva a slobody, zatiaľ čo my dnes môžeme slobodne študovať, vyjadriť svoj názor a žiť v demokratickej spoločnosti.
Tento projekt nám pomohol pochopiť hodnotu slobody a demokracie, naučil nás vážiť si to, čo máme a zároveň nás inšpiroval konať zodpovedne a s úctou k minulosti.
Plameň slobody
V ten november chladný, v uliciach tieň,
mladí šli s piesňou, nie pre svoj sen.
V očiach im žiaril tichý vzdor,
za pravdu, za nádej, za nový vzor.
Kľúče sa rozozvučali jak zvon,
v každom údere zaznel ich tón.
Nie zbraňou, len hlasom chceli sa brániť,
svetlo si v srdciach odmietli zhasiť.
Na dlažbe kroky, v rukách kvet,
tak bojoval národ – za lepší svet.
Za slovo, čo smie sa slobodne niesť,
za česť, čo v človeku znovu chce rásť.
Roky sa míňajú, spomienka žije,
v srdciach tých, čo poznali krivdy i tmy tie.
Sviečka v okne ticho sa chveje,
za tých, čo verili – že pravda hreje.
Nech nikdy nezhasne ten plameň v nás,
čo viedol ich vtedy cez tie časy zas.
Sloboda nie je dar, čo sa dáva,
je cesta, čo každý deň znova vstáva.
Juliana Maníkova, Klára Sokolová a Nina Luteránová z II.C